Darei Dixius

Strasne slovo, slovo predstavujuce na jednej strane radost, stastie, pocit pohody a na druhej strane smutok, nenavist, zavist ... Slovo, ktore ma moc, ktore dokaze aj hory presuvat ak sa pouzije na spravnych miestach. Toto jednoduche slovo ma moc liecit, zabijat, nicit, stavat, ... ma vseku moc, ktoru clovek moze mat. Ten kto ich vlastni, ten moze ovladat, tvori aj nicit, moze si dovolit vsetko co chce. Na svete neexistuje ziadna vec ktoru by si nemohol dovolit azda az na jednu jedinu ... zivot. Ten jediny si nemoze kupit, vzdy tu na neho bude cakat posledna zastavka, posledna vec, smrt. Pred nou zatial nikto neusiel, ci uz bohaty alebo chodobny. Nikto.
A predsa sa nimi nechame ovplyvnit, cim ich ma clovek viac, tym ich viac chce, tym viac sa stava arogantny, tym viac prestava hladiet na ostatnych, nehladi ani na priatelov, rodinu, deti, ... hladi iba na to, aby ich bolo co najviac, aby ich nikdy nestratil, aby o ne neprisiel, keby sa tak stalo, zblaznil by sa, jeho zivot by stratil podstatu. Co by viac robil, ked by ich nemohol zhromazdovat, cim by sa zaoberal? Rodinou? Priatelmi? A predsa sa najdu vynimky, ktore sice nemaju az tak vela penazi, ale maju ich viac ako ostatni a predsa nezabudaju na blizkych, predsa sa sanzia im pomoct, lebo vedia, ze oni su to jedine na com ma cloveku v zivote skutocne zalezat. Nie peniaze, nie moc, ale rodina, priatelia a ludia okolo nas su doleziti. Oni su to cim sme, oni su nas odraz, oni su to pre co sme tu, preto aby sme svetu nieco zanechali, minimalne odkaz v ludoch, ze sme tu boli, ze sme zili ...